Sisa Sklovská (13.10.1965) je spíše známá z operní scény. Ale muzikálové role taky hrála. První z nich byla Agnes v Krysaři (Ta Fantastika), královna Gertruda v Hamletovi, paní Johnstonová v Pokrevních bratrech a nyní vystupuje jako Sylva Varescu v Čardášové princezně. Proto, když jsem jí poprvé spatřil ve "cvičebním úboru", rozhodl jsem se, že najdu vhodnou chvíli a udělám s ní rozhovor.
Vhodná chvíle nastala po generálce operety Čardášová princezna. Tak jsem tady po jedné z generálních zkoušek, sedím na jevišti se Sisou Sklovskou, která účinkuje v roli Sylvy Varescu v operetě, která se vrací a otevírá jako opereta další sezonu hudebního divadla v Karlíně.
Jak se vám role Sylvy Varescu zamlouvá?
Oproti tým roliam, ktoré som robila tu v Českej republike ako Agnes, Gertruda či paní Johnstonová je to úplne niečo iné. Toto je umenie, vážné, pretože je to veľmi ťažká rola. Dovolujem si povedať, že ako sólistka Národného divadla v Bratislave, čo sa týká spievania je to naozaj veľmi náročná rola - už len z toho dôvodu, že je to písané pre soprán a já som mezzosoprán - alt. Ale ta rola je natoľko krásná a keď som prišla v podstate úplně na normálny casting do tohto divadla, tak maďarská produkcia okamžite zareagovala, že áno, toto je pre ňu a já som ich varovala hovorím, ale já nie som soprán. Nie, keď to počujeme, zaspievajte nám tu rolu hlavnú, ktorá tam má byť, tak za pät minút som sa vrátila, zaspievala som ju, zjistila som, že aha, veď vlastne to môžem spievať. No a hovorím asi osud ma k tomu zaviedol, pretože naozaj som… tu rolu mám strašne rada. To je jedna úžasná, fantastická rola, kde sa skĺbila symbioza spevu, tanca a herectva. A to som vždy chcela veľmi robiť. Ten maďarský režisér, ktorého sa tu každý bál a bojí, to je jeden fantastický človek, ktorý dokáže z umelca vytiahnúť maximum aj to čo možno si myslí, že v sebe vôbec nemá. A siahne úplne na dno, aby to zo seba dal von. Ja som mu veľmi vďačná. Ja som šťastná, že som mohla s ním skúšať, bude mi veľmi chýbať, lebo já mam rada takéto skúšanie. Že ten človek chce maximum, chce všetko a je dôsledný. A myslím, že to došla aj do toho správného konca, že člověk keď uvidí predstavenie Čardášovú princeznu, tak musí vidieť, že my za ten mesiac, ktorý sme naozaj skutočne skúšali od rana do večera, sme tu urobili kus obrovskej práce.
Jak jste zmínila, Čardášová princezna, je velmi těžkou symbiózou tance, zpěvu a pohybu, nicméně o Vás je známo, že jste velmi temperamentní - vyhovuje Vám tato role?
Veľmi, pretože je blízká mojmu naturelu. Už len to, že sa volá Sylva a já som Silvia. Tak to už je prvé takové znamenie, že asi mam s tým niečo spoločné. Druhá vec, je to kabaretná speváčka - ja som po čas posledného ročníka na vysokej škole múzických umení tajne účinkovala rok v kabarete v Bratislave v jednom vyhlásenom hoteli, kde sme sa dohodli se spolužákmi, že poďme urobiť kabar. Lebo ja som odjakživa inklinovala k iným hudobným žánrom, nielen ku klasike, ale k jazzu, popu, gospelu, ľudovkám, cigánským skladbám… k rôzným týmto hudobným žánrom. Takže to je ďalšia ta vlastnost, že som tam účinkovala rok a hrozilo mi vyhodenie zo školy. Našťastie ma nikto neprezradil, takže ja mam skúšenost, čo je byť kabaretnou speváčkou. A potom ďalšia vec - milujem tanec, milujem herectvo a vôbec hrať na javisku. Ja keď som na javisku, to je môj život. Vtedy jednoducho prekročím tú hranicu toho že idem zo zákulisie na javisko a ja sa těším. Já sa veľmi těším, lebo to je ten môj život. Takže táto rola… ani som si nemyslela, lebo kým mi zavolali najskvôr, že z divadla Karlín či by som prišla na casting - hovorím no neviem, tak moc to nie je pre mňa pretože je to pre subretu sopránovú a to ja určitě nie som. Nie, nie, nie - dojdi. Teraz viem, že bolo dobre, že som prisla a som nesmirne vďačná tomu, že som dostala tu možnost túto rolu hráť.
Ta role je v podstatě o ženě, která si nechce zadat a pravděpodobně tajně miluje jednoho z návštěvníků Orfea. Je to tak u Vás i v životě - máte nějaký tajný sen, tajný idol?
To je ďalší bod tohto programu, o čom hovoríme. Sylva ako postava je žena, ktorá sice pôsobí veľmi vyzývavo, veľmi atraktívne, ale v skutočnosti vo svojom srdci, keď sa zamiluje, tak miluje iba jedneho.Aj keď navonok to vyzerá, že zvádza iných, ale to je rola, pretože je kabaretná herečka a musí byť taká, ako sa to hodí byť v tom podniku. No však ta láska je veľmi, veľmi, veľmi vážna a taká som i já. Já keď sa raz zamilujem, tak to je proste veľmi vážna vec. To je ďalšia spoločná vec, ktorú mám ja s touto operetou.
Nakolik jste si během zkoušení uvědomila, jak moc Vy, jako Sisa, jste se Sylvou spjatá.
Od začátku, keď som do toho vplula, som vedela, že sme si veľmi, veľmi, veľmi podobné. Dokonca by som si dovolila povedať až totožné.
Myslíte si, že tato operetka potvrzuje to, co se říká, že co se škádlívá, to se rádo mívá?
Áno, tam to bude. Je to tak.
Co byste řekla divákům, když přijdou na operetku - jaká je to změna proti muzikálu?
Niesú zvyknutý, viem že dlhý čas tak ako na Slovensku, tak aj tu v Čechách opereta nebola. Veľmi tu chýba. Je po tom velký dopyt, je tu diera potom a to je ten žáner, ktorý je veľmi náročný, skutočne dokonca dovolím si povedať, že náročnější ako opera, pretože v operete musíte vedieť tancovať, musíte vedieť hrať. Takže ja dúfám v jednu vec, ja som dokonca dovolím si povedat presvedčená, že keď ľudia prídu sem na premiéru a vôbec na toto predstavenie na Čardášku, tak budú nadšený. Pretože celá maďarská produkcia, ktorá to s námi robila, to robila s vedomím tým, že oni vedia, že je to dobré predstavenie a vedeli, že tu bola ta diera po tomto hudebnom žánri. Tak sa snažili to urobiť s nami ako najlepšie vedeli. Ľudia odtiaľto odídu podla mňa dojatý aj vysmiatý, zamyslia sa nad životom a ja verim tomu, že odídú s úplne fantastickým pocitom. Nie je to len opereta, je to show. Je to dobrá zábava.
Divadlo Karlín uvedlo muzikál Jekyll & Hyde, který také režíroval cizinec. Myslíte si, že toto je dobrý trend uvádět v podstatě řekl bych národní klenoty v realizaci národních týmů?
Je to také oživenie tohto trhu. Ale samozrejme ten výsledok nie je o tom či to režíroval niekto zo zahraničia, ale ten výsledok je na nás, ako to predvedeme.
Jak probíhala komunikace - teď nemyslím jako vzhledem k jazykové bariéře, ale spíše názory a temperament, který řekněme v Maďarsku nebo v těch jižnějších zemích obecně je větší. Jak to přijímali čeští herci?
No...dost zle. Zo začiatku to bolo také, že všeci dostali mierny šok, by som povedala, z toho ako tu náš Kero nastúpil na všetkých a chcel od nich maximum. Všetko naspamäť okamžite od prvého dňa. Fantastické nasadenie a jeho temperament myslím prekvapil všetkých v tomto divadle. Niektorý to nezvládli na prvýkrát, boli z toho úplne prekvapený, že čo. Ja som to zobrala športovo lebo som pochopila okamžite že čo sa tu bude diať. A že ten človek v podstate po celom svete režíroval tuto hru žiada aj tu absolutne nasadenie, profesionalismus a vôbec ho to nezaujíma že či ma niekto problem nema problem, ideš a ideš. Trvalo to chvilku ale ľudia sa prizpúsobili a dovolím si povedať, že nenašla by som v tomto úžasnom kolektive, ktorý som zpoznala v divadle, to musím pripomenúť, že veľmi, veľmi...som tu prvýkrát,ale fantastický ľudia, výborné kolegyne, všetko, dokonce Iveta Dufková - my se alternujeme v tejto roli - je úžasná žena, príjemná. Zažila som hrozné veci v iných produkciách, dovolím si povedať, že Ivetě ďakujem za to, že bola taká aká je. Že sme mali vždy veľmi priatelský prístup k sebe, pomáhali sme si, povzbuzovali sme sa. Takže ty ľudia po čase pochopili, že ináč to nepôjde s ním a musia sa prizpôsobiť a som si istá tým, že teraz každý povie - "Ďakujem ti, že si nás tu tak cepoval, lebo si z nás dostal to, čo si chcel a my sme možno ani nevedeli, že čo v nás je."
Opereta je zajímavá kromě těch pohybových složek i tím, že minimálně zpíváte na mikroport, že je to víceméně jako dozvučení. Dá se vůbec takto tanečně a pohybově náročný part zahrát a zazpívat tak, abyste si řekla - ano, šla jsem do toho naplno a podala jsem špičkový výkon?
Dá, samozrejme, že dá. Ja keď idem na javisko, tak ja idem s absolutným nasadením. Pre mňa premiéra je normálne predstavenie. Tým chcem povedať, že keď mám prvú reprízu alebo stú reprízu, pre mňa je to stále premiéra. Ja idem s absolutným nasadením.
Říká se že opereta, nebo taky opera je prubířským kamenem umění zpěvákova - že ho otestuje až do morku kostí. Potvrdilo se to tak?
No na sebe to môžem povedať lebo ja som operetu nikdy nerobila, ja som ju odmietla niekolkokrát som dostala ponúky, ale preto som ich odmietla lebo som povedala, že nie som sopran subreta. A tu vlastne, keď som prišla na ten casting tak som bola presvedčená, že môžem tuto rolu robiť a prijala som ju aj z toho dôvodu, že áno, lebo som vedela, že toto je dáma, ktorá je Maďarka, ktorá je veľmi temperamentná a ktorá nemusí znieť sopránovo. Keď to samozrejme uspievam, tak môže tam byť aj ten tmavši hlas a ja som taká, že celý život si dávam jednu laťku, ktorú chcem vždy preskočiť. A ja som ju preskočila a som na to hrdá a sama v sebe som si dokazala, že keď som v tých minulých rokoch dostala tuto rolu… a ja som ju už raz dostala, ale ja som ju odmietla. A teraz ma veľmi těší a hlavně ďakujem naozaj ďakujem maďarskému režisérovi, ktorý vo mne viděl, že naozaj mam na to.
Zmínila jste svůj hlas - máte za prvé překrásný nádherný sytý hlas a pak takové krásné jak Vy říkáte temné zabarvení. Myslíte si, že tato inscenace Vám dává prostor pustit do diváka všechny nuance tohoto krásného hlasu?
Ano, já myslím, že ano. Nie len toho hlasu, ale mojho citu, mojho cítenia vôbec všeobecného a ja sa snažím v tomto predstavení zahráť ženu, ktorá miluje, trpí, je hrdá a stojí si za tým, co si v životě myslí. Já totiž hrám v tomto predstavení takú ženu, aká by mala byť v živote.
Nehrajete také náhodou také sama sebe?
Hrám.
Děkuji za rozhovor.
Fotografie a rozhovor Michal Škvor
Komentáře k článku